Administratívne
budovy

C 13

ADMINISTRATÍVNA BUDOVA

Ústrednou témou diplomovej práce je využitie slnečnej energie a technických zariadení na aktívne chladenie administratívnej budovy, ktorá bola umiestnená v Košiciach, okres Košice IV katastrálnom území Nižná Úvrať, na mladom sídlisku Panoráma. Administratívna budova je navrhovaná ako 4 podlažná s plochou pochôdznou strechou. Na prvom podlaží je navrhnuté exteriérové parkovisko spolu so vstupnou časťou do objektu, ktorú tvorí recepcia, schodisko, hygienické priestory a zázemie TZB. Podlažia 2-4 sú navrhnuté rovnako, ako administratívne priestory s vysokým podielom presklenia. Veľkoplošné kancelárie a jednotlivé priestory sú od seba oddelené SDK priečkami, ktoré v prípade potreby môžu byť odstránené a následne môže byť dispozícia objektu zmenená napríklad na kancelárie typu open space. Každé podlažie disponuje čajovou kuchynkou, miestnosťou pre server, miestnosťou pre tlač a skladom. Kancelárie v objekte sú navrhované ako združené a skupinové. Dažďová voda - voda z povrchového odtoku - je z objektu odvádzaná vyhrievanými strešnými vpustmi zo strechy objektu do akumulačnej nádoby pod terénom, následne je použitá na splachovanie toaliet. Vzduchotechnika je dimenzovaná na minimálnu dávku čerstvého vzduchu na osobu, rekuperačná jednotka je umiestnená na streche objektu a zabezpečuje len výmenu vzduchu. Prívod čerstvého vzduchu je realizovaný stropnými výustkami v kanceláriách a odvod je zabezpečený dvernými mriežkami a následne výustkami na chodbe. V hygienických častiach je navrhované podtlakové potrubie, vyvedené nad úroveň strechy. Vykurovanie objektu je dvojrúrkové s núteným obehom, zdrojom tepla je kotol na biomasu a kancelárie sú vykurované podlahovými konvektormi. Tepelná strata objektu by sa mohla znížiť o 29% pri výmene ľahkého obvodového plášťa za murovaný obvodový plášť. Tepelné zisky a prehrievanie interiéru sú eliminované aktívnym chladením pomocou slnečnej energie.
Slnečná energia sa dá použiť pasívne a aktívne. Pasívne využívanie energie vychádza zo správneho architektonického návrhu a malo by sa zaobísť bez ďalšej technologickej pomoci. Tento spôsob je založený na poznaní aspektov vplývajúcich na orientáciu, tvar objektu, konštrukcie, orientáciu voči svetovým stranám, a na veľkosť presklených plôch a ich pasívne tienenie.

Správnou kombináciou týchto zložiek dokážeme znížiť energetické požiadavky a zabezpečiť komfortné prostredie. Aktívne dokážeme slnečné žiarenie zužitkovať technickými prvkami, akumulačnými konštrukciami, alebo solárnymi termickými kolektormi, ktoré transformujú slnečnú energiu na teplo, alebo na elektrickú energiu. Hlavnou témou diplomovej práce je využitie solárnej energie na chladenie administratívnej budovy, teda solárne chladenie. Chladenie ako také je v súčasnosti stále viac vyhľadávané, či už pre potreby domácnosti alebo pre budovy služieb. Trend navrhovania chladenia má stúpajúcu tendenciu v spojení so stále stúpajúcou hodnotou vonkajšej teploty (klimatické zmeny). Stáva sa tak novým štandardom komfortu a hygieny. Zariadenia, ktoré používame síce účinne chladia priestory, ale na druhej strane nevidíme, že toto chladenie má aj nežiadúce účinky. Prevažná časť elektrickej energie sa získava z fosílnych palív, ktoré sú zdrojom emisií CO2. Pre nás to znamená, že vychladíme miestnosť na komfortnú teplotu. Pre naše okolie, prostredie v ktorom žijeme, kde teplota dosahuje vysoké hodnoty, zvyšujeme teplotu exteriéru. Pre samotné objekty je práve chladenie spolu s vykurovaním, jednou z najobjemnejších investícií. Riešením tohto problému by mal byť zdroj/systém, ktorý prostredie nezaťažuje, v ideálnom prípade mu napomáha. Chladenie je nutné prevažne v letných mesiacoch, kedy dopadá najviac slnečného žiarenia. Vhodným systémom a zariadením by bolo toto žiarenie zachytiť a následne túto energiu premeniť. Slovné spojenie solárne chladenie je súborom zariadení a procesov, ktoré prebiehajú za využitia slnečného žiarenia. Kladom je proces pracujúci s vodou alebo soľným roztokom, ktoré sú netoxické a zároveň nie sú v rozpore s environmentálnym hľadiskom. Návrh chladenia administratívnej budovy bol uvažovaný len počas mesiacov apríl – september, kedy teploty presahujú 20°C a hľadisko teplotného komfortu môže byť narušené. Množstvo kolektorov bolo určené na základe výstupných hodnôt z tepelnej záťaže v programe Protech. Celková plocha kolektorov bola získaná podielom solárnych ziskov v danom mesiaci a zachytenej energie. Najvyšší podiel solárnych ziskov sa vyskytuje v mesiaci august, preto počet solárnych kolektorov a ich plocha bola určovaná pre tento mesiac.

ADMINISTRATÍVNA BUDOVA
Diplomová práca 2019
Ing. Monika MAŤAŠČÍKOVÁ
doc. Ing. Danica KOŠIČANOVÁ, PhD. (vedúca práce)

This page

created with

Joomla Page Builder .